5 fotopublikácii, ktoré by mal vlastniť každý začínajúci street fotograf

Jedny z najzaujímavejších fotografických materiálov vznikajú zachytením náhodných stretnutí alebo rôznych incidentov. Sú cenným zhmotnením a uchovaním daného miesta a doby. Sleek magazín uverejnil 5 fotopublikácii zachytávajúcich spoločnosť či dôležité historické momenty a označil ich ako najlepšie fotoknihy za posledných 50 rokov:

Bruce Gilden – Face

Bruce Gilden je majster prirodzených momentiek. Vždy pracoval štýlom, že striehol s fotoaparátom v ruke na ľudí v uliciach. Zachytával tak motorkárov či prostitútky, ale aj okoloidúcich v New Yorku a Japonsku. Väčšina jeho fotografií je konfrontačných či v pohybe, keďže boli vytvorené invazívnym spôsobom. V publikácii Face fotky naďalej nesú jeho podpis, ale vytvoril ich iným štýlom. Od svojich subjektov dostal povolenie na zväčnenie. Fotky sú zamerané na detaily tváre ako vrásky, zuby, začervenania a iné podobné črty. Gilden si za fotografie vyslúžil aj kritiku s tým, že svoje subjekty využíva. Avšak vzhľadom na to, že Gilden od nich dostal povolenie na fotenie, môžeme tiež tvrdiť, že práca je oslavou myšlienky charakteru a nevšednosť pokladá za dôležitejšiu ako stereotypnú krásu.

zdroj: brucegilden.com

Garry Winogrand – Women are Beautiful

Winogrand je považovaný za priekopníka estetickej momentky. Zachytával život newyorčanov od roku 1950 až do svojej smrti roku 1984. Fotil v uliciach počas významných spoločenských udalostí, kedy sa prehodnocovali ľudské práva. Všimol si zmeny v postoji žien. Vďaka rozvíjajúcemu sa feministickému hnutiu sa stávali bezstarostnejšie a slobodnejšie. Fotil spôsoby, ktorými sa vyjadrovali a publikoval ich pod názvom Women are Beautiful. Na jednej strane ho ľudia kritizovali za to, že jeho práca je vykorisťujúca a zvrátená, iní však zastávali názor, že ide o oslavu začínajúcej éry, kedy ženy získali väčšiu slobodu.

zdroj: fraenkelgallery.com

Joel Meyerowitz – Joel Meyerowitz

1

Joel Meyerowitz zmenil niekdajšie vnímanie, že farebná fotografia je len pre amatérov. Spočiatku fotil čiernobielo, neskôr ho však výlet po Európe povzbudil k tomu, aby vytvoril farebné fotografie, na ktoré publikum vtedy nebolo zvyknuté. Sám fotograf bol presvedčený, že farebné zábery mu umožňujú opisovať viac vecí a že spomienky, textúry, osobnosť a emócie sú lepšie ilustrované, keď nie sú šedé. Publikácia vydaná spoločnosťou Phaidon je skvelým náhľadom do jeho progresívnej práce.

Walker Evans – Many Are Called

2

Walker Evans fotografoval v uliciach veľmi nenápadným a tichým spôsobom. Jeho objekty vôbec netušili, že ich odfotil, keďže skrýval fotoaparát aj celé vybavenie, aby mohol zachytiť anonymný a úprimný obraz ľudstva. Často si do práce prizýval spoločnosť, aby pôsobil naozaj nenápadne. Takýmto štýlom sa mu podarilo zachytiť úplne nezostavené portréty – ľudí ponorených do knihy, vlastných myšlienok alebo do rozhovoru.

3

Jill Freedman – Jill’s Dogs

Jill Freedman je fotografka, ktorá sa presťahovala do New Yorku v roku 1964. Pracovala v oblasti reklamy a všetky zarobené peniaze investovala do fotografického vybavenia. Nakoniec si postavila svoju vlastnú tmavú komoru. Inšpiráciou jej boli mená ako André Kertész, W. Eugene Smith, Weegee či Leonard Freed. Nezvyčajným prídavkom k spomínaným influencerom bol Freedmanovej pudel Fang. Stal sa jednou z najväčších motivácii jej street tvorby. „Keď som sa prechádzala po ulici s Fangom, všetko som videla a cítila“, vyjadrila sa. „Má vynikajúci inštinkt. Naučil ma, ako sa pozerať na veci, keďže jemu nikdy nič neuniklo.“ Ich počínanie vyústilo do fotožurnalistickej série Jill’s Dogs. Kniha podáva zaujímavý vhľad do sveta psa a je nezvyčajným a humorným námetom v rámci pouličnej fotografie.

zdroj foto: jillfreedman.com

zdroj: sleek-mag.com